Prečo sa toľkí ľudia cítia osamelí?

V DNEŠNEJ spoločnosti sú mnohí ľudia osamelí. Osamelosť pociťujú ľudia bez ohľadu na vek, rasu, spoločenské postavenie či vierovyznanie. Cítili ste sa aj vy niekedy osamelý? Cítite sa osamelý aj teraz? V skutočnosti všetci z času na čas cítime, že potrebujeme niekoho, kto by si nás vypočul, zmiernil naše obavy alebo kto by mal možno podobné pocity a myšlienky ako my a vedel by nás pochopiť. Potrebujeme niekoho, kto by bol vnímavý na naše pocity.

No nie každý, kto je sám, musí nevyhnutne pociťovať osamelosť. Niekto môže byť sám aj dlhší čas a tešiť sa pritom z vecí, ktoré robí, bez toho, aby sa cítil osamelý. Iní nedokážu byť sami. Osamelosť znamená, že človek vníma svoju samotu ako niečo nepríjemné a bolestné a túži po spoločenstve iných ľudí. Osamelosť býva spojená s pocitom žiaľu, trápenia a melanchólie. Človek vtedy potrebuje úprimného, milujúceho spoločníka, aby opäť nadobudol radosť. Na rozdiel od osamelosti samotárstvo je v Slovníku slovenského jazyka definované ako „bočenie od ľudí“ a „náklonnosť k samote“.

Osamelosť je silný a niekedy veľmi bolestný pocit prázdnoty. Osamelý človek sa cíti odlúčený od iných ľudí. Môže byť citovo zraniteľný a môže pociťovať neistotu. Mali ste už niekedy takýto pocit? Čo je príčinou osamelosti?

Problémy a životné okolnosti pôsobia na každého človeka inak. Možno sa cítite odmietaní svojím okolím pre svoj telesný vzhľad, rasu či náboženstvo. Aj zmena prostredia — možno nástup do novej školy alebo do nového zamestnania či presťahovanie sa do inej štvrte, mesta alebo krajiny — môže viesť k pocitu osamelosti, pretože človek opúšťa svojich starých priateľov. Niekto môže byť celé roky osamelý, keď stratí rodiča alebo manželského partnera. A aj pribúdajúci vek môže viesť k tomu, že sa náš okruh priateľov a známych mení, zmenšuje či dokonca vytráca.

Ani manželstvo nie je zárukou toho, že človek nebude osamelý. Vzájomné nepochopenie alebo vzájomný nesúlad môžu byť príčinou napätia, ktoré môže viesť k tomu, že človek začne pociťovať neistotu a dokonca sa odcudzí manželskému partnerovi a deťom. No okrem osamelosti po smrti niekoho milovaného, po rozvode či po fyzickom alebo citovom odlúčení od priateľov existuje ešte jedna forma osamelosti, ktorá na nás môže silne vplývať. K tejto forme osamelosti dochádza vtedy, keď trpí náš vzťah k Bohu a my sa následkom toho cítime odlúčení od neho.
Zažili ste už niektorú z opísaných situácií?

Zdroj: Prebuďte sa!

Osamelosť — skryté trápenie

DOKÁŽETE ich rozpoznať v dave? Osamelosť sa im zračí na tvárach? Keď vás pozdravia, schová ju úsmev? Môžete ju vypozorovať z ich chôdze, z držania tela? Všimnite si staršieho muža, ktorý sedí sám na lavičke v parku, alebo mladú ženu v múzeu výtvarného umenia — trápi ich osamelosť? Pozorujte tri generácie, ktoré predstavuje matka, dcéra a vnučka, ako chodia bezcieľne po obchodoch. Vyzerajú celkom šťastné, no môžete v tom mať istotu? Uvažujte o svojich spolupracovníkoch. Azda ich poznáte ako veselých ľudí, ktorí majú milujúcu rodinu a primeraný príjem, aby mohli pohodlne žiť. Povedal by však aspoň jeden z nich otvorene: „Som osamelý“? A aká je pravdepodobnosť, že ten šťastný, životom kypiaci mladík je osamelý? Odpovede na tieto otázky by vás možno prekvapili.

Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary definuje slovo „osamelý“ ako „pestujúci pocit prázdnoty alebo opustenosti“. Je to pocit, že vám niečo chýba, pocit vnútornej prázdnoty, a nie vždy sa dá rozpoznať z vonkajšieho vzhľadu. Jedna výskumníčka hovorí: „V našej spoločnosti je osamelosť tajomstvom, ktoré skrývame — niekedy aj sami pred sebou. Osamelosť je určitou škvrnou. Všeobecne prevláda názor, že ak ste osamelý, musí to byť len vaša vina. Inak by ste určite mali kopu priateľov, všakže?“ To môže byť niekedy pravda, najmä ak od druhých očakávame alebo vyžadujeme viac, ako je rozumné.

Osamelé ženy

Odborníci sa zrejme zhodujú v tom, že ženy každého veku — najmä vydaté — očakávajú od života viac ako muži. Pochopiteľne, vdovy, rozvedené a staršie slobodné ženy sa niekedy cítia osamelé. Ale ako je to so zdanlivo šťastne vydatými ženami, ktoré majú rodinu? Uvažujte napríklad o ponose 40-ročnej učiteľky: „Vôbec nemám čas na priateľky; nesmierne mi chýbajú. No cítim sa zvláštne, že to vôbec hovorím. Ako sa môžem sťažovať na osamelosť…? Veď mám vynikajúce manželstvo, úžasné deti, krásny domov a prácu, ktorú milujem. Som hrdá na to, čo som dosiahla. Ale čosi mi chýba.“

Hoci ženy môžu skutočne milovať svojich manželov a byť im oddané a môžu nachádzať podobnú odozvu u svojich partnerov, predsa takáto láska nemusí nevyhnutne spĺňať všetky ich potreby spoločenstva. Učiteľka, ktorú sme citovali vyššie, vysvetľuje: „Hoci je manžel mojím najlepším priateľom, nevyváži to potrebu mať dobré priateľky. Muži môžu počúvať, ale ženy si vás naozaj vypočujú. Môj manžel nechce vedieť, aká som zaneprázdnená. Chce rýchle konať a problém riešiť. Ale moje priateľky ma nechajú, aby som o tom rozprávala. A niekedy sa jednoducho potrebujem vyrozprávať.“

Keď žena stratí niekoho milovaného úmrtím alebo rozvodom, jej citová trauma môže mať veľmi vážne následky. Prichádza osamelosť. Smútiaca vdova alebo rozvedená žena sa nielenže musí o podporu obrátiť na svoju rodinu, ale musí nájsť sama v sebe toľko sily, aby sa mohla prispôsobiť novej skutočnosti. Hoci takáto strata bude trvalou súčasťou jej života, musí si uvedomiť, že nemôže pripustiť, aby jej zabránila žiť ďalej aktívnym životom. Odborníci zistili, že ženy so silnejšou osobnosťou často prekonajú osamelosť rýchlejšie než ostatné.

Názory na to, kto pociťuje väčšiu bolesť — vdovy, či rozvedené ženy — sú rôzne. Časopis 50 Plus napísal: „Kedykoľvek pozveme rozvedených do nášho klubu ovdovených, tieto dve strany obvykle skončia pri hádke, čia bolesť je väčšia. Ovdovení hovoria: ‚Váš druh aspoň žije,‘ zatiaľ čo rozvedení hovoria: ‚Ale vás nikto neodvrhol tak ako mňa. Nemáte pocit neúspechu.‘“

Osamelí muži

Čo sa týka osamelosti, muži sa nemôžu vyvyšovať, že sú silnejším pohlavím. „Muži riešia veci skôr fyzicky než emocionálne,“ povedala Anne Studnerová z AARP (American Association of Retired Persons [Americké združenie dôchodcov]), ktorá pracuje ako programová odborníčka pre Služby ovdoveným. „Ženy vám budú rozprávať svoj príbeh desaťbiliónkrát, ale muži sa radšej vynasnažia nahradiť manželku, než by sa zaoberali svojím žiaľom.“ Poradca často strávi značný čas s ovdovenými mužmi, kým pomaly začnú hovoriť o svojich citoch.

Odborníci zistili, že na rozdiel od žien muži radšej vyhľadávajú spoločnosť ženy, aby sa jej zdôverili, než spoločnosť muža. Odborník na problémy osamelosti, Dr. Ladd Wheeler z Univerzity v Rochestri, odhaľuje, že muži sa navzájom nezdôverujú do takej hĺbky, aby si boli citovo blízki. „Potreba uniknúť silnej citovej osamotenosti po strate manželky a následná snaha nadviazať priateľstvo s nejakou ženou môže tiež pomôcť vysvetliť, prečo je pre mužov typické, že po ovdovení či rozvode vstúpia rýchlejšie znovu do manželstva než ženy.“ — Časopis 50 Plus.

Osamelí mladí

Je veľa príčin, prečo sa deti a mladí dospelí stávajú osamelými — často sú to podobné príčiny, ktoré vyvolávajú pocit osamelosti u starších ľudí. Presťahovanie sa na nové miesto a opustenie priateľov, neobľúbenosť u spolužiakov v novej škole, náboženský a etnický pôvod, rozvod rodičov, pocit, že ich rodičia nemilujú, odmietnutie osobami opačného pohlavia — tieto veci sú závažnými činiteľmi prispievajúcimi k osamelosti.

Deti potrebujú niekoho, s kým by sa hrali. Potrebujú citovú oporu a porozumenie. Potrebujú lásku a ubezpečenie o vlastnej hodnote. Musia vedieť, že iní budú verní a dôveryhodní. Keď sú milované, cítia sa bezpečne a samy sa naučia prejavovať lásku iným. Takáto spoločenská podpora môže pochádzať z rôznych zdrojov — od rodiny, od rovesníkov, ba aj od domácich zvierat.

Žiaci i žiačky často trpia od základnej školy až po vysokú školu rovnakou mierou osamelosti, ktorú veľa ráz zapríčiňuje to, že ich vrstovníci neuznávajú. „Cítim sa zle, lebo som sama a s nikým sa nerozprávam,“ nariekala jedna stredoškoláčka. „Iba počúvam to, čo hovorí učiteľ, robím si domáce úlohy, a to je všetko. Keď mám voľno, tak iba sedím a kreslím si alebo podobne. Každý sa s niekým zhovára, ale so mnou sa nerozpráva nikto… Viem, že sa nemôžem skrývať donekonečna. No teraz je to všetko, na čo sa zmôžem.“

Vinu však nemožno vždy právom pripisovať ľahostajnosti či snobstvu iných. Človek môže mať problémy so správaním alebo pri kontakte s inými, napríklad môže byť príliš ostýchavý, náladový, vznetlivý a môže mu robiť problémy vychádzať s vrstovníkmi. Invalidita môže mať takisto ničivé účinky; zapríčiňuje, že mladí každého veku trpia osamelosťou, ak to nie sú silní a spoločenskí jedinci.

Je potrebné pomôcť si sám

Zdravotnícka pedagogička Dolores Delcomová z Kalifornskej štátnej univerzity vo Fullertone pri komentovaní snahy bojovať proti osamelosti poukázala na kľúčový fakt: „Úsilie musí vychádzať z vnútra človeka. Človek si musí nakoniec uvedomiť svoj problém, lebo bez ohľadu na to, ako sa mu snažia pomôcť druhí, jediný, kto mu môže pomôcť vyjsť z ulity, je on sám.“

Dr. Warren Jones označuje tých, ktorí sa ťažko prispôsobujú, za osobnosti so sklonom k osamelosti: „Títo ľudia mimovoľne robia veci, ktoré im bránia, aby sa cítili niekomu blízki. Niektorí nevedia počúvať a nepustia druhých k slovu. Majú sklon byť viac kritickí k iným aj sami k sebe, málo kladú otázky a často zničia priateľstvo nepeknými či urážajúcimi rečami.“

Okrem týchto ľudí, ktorým v podstate chýba sebaúcta, sú tu ďalší, ktorým chýba spoločenská spôsobilosť potrebná na vytvorenie vzťahu k druhým. Terapeutička Evelyn Moschettová o nich hovorí: „Osamelí ľudia nemajú o sebe príliš vysokú mienku. Obávajú sa odmietnutia, a preto sa nenamáhajú komunikovať.“

V rozpore s vžitou predstavou výskumníci zistili, že staršie ženy a starší muži netrpia osamelosťou do takej miery ako mladší ľudia. Prečo je to tak, to výskumníci presne nevedia. Zistili aj to, že ak trpia osamelosťou starší ľudia, je to skôr pre nedostatok priateľov, než pre nedostatok príbuzných. „Neznamená to však, že rodinné vzťahy nie sú pre starších ľudí dôležité. Na rodinu sa obracajú o pomoc. No hoci majú kopu príbuzných, ktorí im pomáhajú, aj tak sa cítia strašne osamelí, ak nemajú priateľov.“

Potreba dôverného priateľa

Ľuďom každého veku môže niekedy dôverný priateľ pomôcť uspokojiť také potreby, na uspokojenie ktorých nestačí rodina a príbuzní. Človek potrebuje priateľa, dôverného priateľa, ktorému sa môže zveriť alebo ktorému môže odkryť svoje vnútro bez obáv, že bude zranený. Bez takého priateľa sa môže osamelosť zväčšovať. Americký esejista Ralph Waldo Emerson o takom priateľovi napísal: ‚Priateľom je človek, pred ktorým môžem myslieť nahlas.‘ Taký človek je dôverníkom, ktorému sa môžete plne zveriť bez strachu, že vás zradí, alebo bez obáv, že dôverné veci použije na to, aby vás znevážil, či aby sa na vás iní smiali.

Sú aj ľudia, ktorí zo seba robia drsných a predstierajú, že nikoho nepotrebujú. Tvrdia, že sú nezávislí a sebestační. Často sa však združujú do skupín takzvaných „drsňákov“. Deti majú partie, zriaďujú si kluby, vytvárajú gangy, staršia mládež sa zoskupuje v motocyklových gangoch, kriminálnici majú kamošov, na ktorých sa môžu spoľahnúť, že ich neudajú, tí, čo majú problémy s pitím, vstupujú do organizácie Anonymní alkoholici, tí, čo bojujú s obezitou, sa pripájajú k organizácii Weight Watchers. Ľudia sú spoločenskí; zoskupujú sa, aby sa mohli navzájom podporovať. Túžia po spoločnosti, dokonca aj keď sú v ťažkostiach. A nikto z nich neznáša osamelosť.

Zdroj: Prebuďte sa!

Rozumnosť zostarnutých

Mnoho starých ľudí sa v neskorších rokoch života cíti osamelo, sú opustení vlastnými deťmi, a to dokonca i v krajinách, kde sa úcta detí k rodičom kedysi považovala za normu; napríklad v Japonsku. Mnohí z nás neberú biblické výroky vážne, niektoré však stoja za úvahu. Stoja rozhodne za to, aby sme nad nimi uvažovali. „Cti svojho otca a svoju matku.“ alebo „Nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“ či „Kto kruto zaobchádza s otcom a vyháňa matku, je synom, ktorý koná hanebne a potupne.“

Chyba však môže vychádzať aj od nás starých. Niektorí zostarnutí rodičia by na druhej strane mali mať pozitívny postoj a mali by iniciatívne podporovať srdečné vzťahy v rodine. Biblia pamätá i na túto situáciu, hovorí: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“

Ak si prajete, prejdite na náš novo založený Facebook.

Na úvod

Vari najtypickejšou súčasťou dnešnej doby je osamelosť. Súvisí s nutnosťou tráviť život v izolácii a neustálej samote, čo súčasná pandémia COVID-19 silno podtrháva. Realita týchto dní tvrdo dopadla, hlavne na starých ľudí. Tí už dávno vypadli z dennodennej reality ekonomických činností a spoločenských súvislostí. Áno osamelosťou trpia najmä starí ľudia. A samota doslova hlodá a ničí ich spokojnosť a ich šťastie. Na dedinách, podľa mňa, to, ako tak, ide, ale vari najmutnejšou realitou mesta môže byť smutný obraz starého človeka, ktorý je neustále zavretý medzi štyrmi stenami svojho bytu. Takto sa v nejednom prípade života starčeka, či starenky, ich svet zúfalo scvrkne na zopár metrov štvorcových. A neraz sa doň nevmestia ani najbližší členovia rodiny.

Táto webstránka spojená s Fejsbúkom má napomôcť, nielen starým ľuďom, ale aj tým mladším, od ťažkého nákladu osobného osamenia. Pozývame vás k nám, aby ste sa v rozhovoroch rozptýlili a potešili. Poďte ďalej, priatelia milí. Ak si prajete, prejdite na náš novo založený Facebook.

old people